Pri retrospektívnom zhodnotení turistickej sezóny 2016, sme si s Luckou zaspomínali aj na jeden veľmi príjemný okruh, v rámci ktorého sa nám podarilo navštíviť hneď niekoľko vysokohorských chát. A nebyť trvajúcej mimosezónnej uzávery tatranských chodníkov, navštívili by sme ich na tomto okruhu ešte viac. Celkovo je v slovenských Tatrách dvanásť vysokohorských chát, pričom ich pol tucet, o ktorom článok je, sú obklopené Veľkou a Malou Studenou dolinou, ako aj mohutným Ľadovým štítom. Preto sme okruh s odstupom času pomenovali Tour de Ľadové Chaty. Prekrásna túra plná výziev je najmä o spoznávaní vlastných limitov. Ak ste v sebe ešte nenašli tú pomyslenú hranicu, máme tu pre vás tip na jej objavenie.
Svoju skrátenú púť sme začali v Starom Smokovci, kedy sme už vopred vedeli, že navštívime len 5 zo 6-tich vysokohorských chát. Zbojnícka chata bola síce sprístupnená, avšak Priečne sedlo bolo stále uzavreté, preto sme od Rainerovej útulne smerovali priamo na Téryho chatu. Celkovo sme zdolali takmer 23 kilometrov, prevýšili viac ako 2 000 výškových metrov a náš okruh sme tak bilancovali za necelých sedem a pol hodiny.
V strede Starého Smokovca, tak ako už niekoľkokrát predtým, sme nechali zaparkované auto a vydali sa po zelenej značke na Hrebienok. Úsek, veľmi príjemný na rozpumpovanie dýchacích ciest, nám pomohol dostať sa do tempa. Po približne päťdesiatich minútach sme prišli k smerovníku odkiaľ sme po zelenej značke zbehli dole schodmi a za 3 minúty stáli pred Bílikovou chatou.
Tými istými schodmi sme sa dostali späť na červenú a smerovali k Rainerovej útulni. Aj tu vedie turistický chodník ponad ňu, preto je potrebné z neho zísť dole, pričom sa za približne päť minút dostanete k samotnej Rainerke. Túto prekrásnu chatku pozná zrejme každý milovník slovenských hôr, rovnako tak pána Petra Petrasa, ktorý ju prevádzkuje už takmer dve desiatky rokov. Bohužial v našu rannú turistickú hodinu bola ešte zatvorená, avšak tí z vás, ktorí ju ešte nenavštívili, odporúčame tak určite urobiť. Je to totiž jeden z významných odkazov našej starej tatranskej chatárskej histórie.
Po návrate späť na chodník sa tento rozdvojuje dvomi smermi. Po modrej sa dostanete na Zbojníčku, po červenej zas až na Téryho chatu. Vzhľadom na fakt, že Priečne sedlo bolo stále uzavreté, a ak sme chceli navštíviť Téryho chatu museli by sme sa vrátiť do tohto bodu tou istou cestou ako sme prišli k Zbojníčke, tak sme ju pre tentokrát vynechali. Koniec koncov, už sme ju raz navštívili a aj keď sa nám páčila zo všetkých chát asi najviac, vzhľadom na časovú tieseň by sme zvyšné chaty už nestihli v daný deň navštíviť.
Po približne pol hodinke mierneho stúpania, počas ktorej sme prevýšili 170 metrov, sme sa dostali k Zámkovského chate. Táto bola postavená počas II. svetovej vojny a vo svojich začiatkoch slúžila najmä ako útočisko pre mnohých partizánov. Po vojne bola v správe viacerých prevádzkovateľov a v súčasnosti je vo vlastníctve pani Kalinčíkovej. Chatu zásobujú horskí nosiči, pričom je možné na chate aj prespať.
Po krátkom občerstvení sa sme pokračovali po zelenej značke. Za približne dve hodiny, počas ktorých sme zdolali takmer 600 výškových metrov v miestami hustej hmle, sme sa kľukatou kamenistou cestou dostali na Téryho chatu.
Táto je najvyššie položenou, celoročne otvorenou, vysokohorskou chatou, ležiacou pri Piatich Spišských plesách v Malej studenej doline. Výhľady tu boli prekrásne, ale po desiatich minútach sa nám zahalili a my sme tak naspäť k Zamkovského chate zostupovali už za nízkej viditeľnosti.
Opäť dole a potom zas hore. Tak totiž vyzerá tento okruh. Ako na húsenkovej dráhe. Na poslednú etapu, smerom na Skalnaté pleso, kam sme sa po približne hodinke a zdolaní 300 výškových metrov aj dostali, sme sa vydali po červenej. Predtým sme navštívili ešte poslednú chatu tohto okruhu, ktorou bola Skalnatá chata, v prevádzke vysokohorského nosiča a chatára Ladislava Kulangu. Odtiaľto nás potom čakal už len voľný zostup, popri zjazdovke, do centra Tatranskej Lomnice.
Ak však budete cítiť, že máte stále málo v nohách a že vám ani tento 23 kilometrov dlhý úsek nestačil, môžete sa zrýchlenou chôdzou vydať späť do starého Smokovca. Trasa dlhá 6,5 kilometra, idúca cez Starú Lesnú, Tatranskú Lesnú, Horný Smokovec a Peknú Vyhliadku, trvá približne jeden a pol hodiny. My sme však rezignovali a čakajúc na tatranskú električku, sme si radšej dopriali kávu a koláč v miestnej kaviarni.