Tak, ako to už býva, mnohí z nás navštevujú rôzne miesta s cieľom vidieť nejaké tie kultúrne pamiatky, prírodné úkazy, múzeá, galérie a iné „must see“ v danej oblasti. Chcú vidieť niečo NAJ väčšie NAJ krajšie, ale niekedy možno dostanete chuť vypnúť a radšej nasávať samotnú atmosféru miesta v danom okamihu. Aj my sa v poslednej dobe radi vydávame na cestu bez akéhokoľvek plánovania, čo treba navštíviť, vidieť atď. Proste ideme „len tak“. Pri písaní tohto článku som mala pripravený kopec literatúry a iného materiálu, čo treba o našom poslednom predvianočnom výlete spomenúť, ale potom som si uvedomila, že je to vlastne úplne zbytočné. Veď fakty si naštuduje každý z nás. A možno ani nie, keďže mnohých ľudí ani nezaujímajú. A preto v tomto prípade zvíťazila už spomínaná atmosféra mesta 🙂 Niekedy nemusíte mať žiadny cieľ, nemusíte hľadať šikmé veže, eiffelovky, či najväčšie katedrály. Treba jednoducho len zavrieť oči, sadnúť si niekam na lavičku, či do trávy (keďže bolo vonku -10°C, tak sme to radšej nechali na teplú stoličku v kaviarni) a nechať sa unášať atmosférou daného miesta.
Presne taká bola aj naša posledná návšteva Liptovského Mikuláša. Poprechádzať sa zamrznutými uličkami, dať si dobrú kávu a koláčik a naozaj vypnúť. Toto mesto mám veľmi rada. Nielen preto, že je obklopené horami z každej strany (no dobre, priznávam, to, že je to mesto priamo v srdci hôr má obrovskú váhu :D) ale hlavne preto, že centrum mesta vyžaruje akýsi neopísateľný pokoj – nikto sa v ňom neponáhľa, aj keď je najväčšia špička a človek by čakal preplnené ulice – sú poloprázdne a navôkol je ticho. Vianoce sa blížili rýchlosťou svetla a poviem vám, utiecť preč z hlavného mesta bolo tým najlepším rozhodnutím, aké sme mohli urobiť. A asi z toho spravíme tradíciu, lebo narážať do nervóznych uponáhľaných ľudí v nákupných centrách – nie, ďakujem. Tak sme sa teda opäť raz a vybrali na náš obľúbený Liptov.
Pri vstupe do centra starého mesta vás privíta hneď jeho dominanta – kostol sv. Mikuláša.
Keďže bolo obdobie Vianoc, nechýbala ani vianočná výzdoba. Pred kostolom stál takýto Mikuláš 🙂
Inak na námestí vedľa kostolíka je super podnik Restart Burger – no čo vám poviem – Liptovský Mikuláš ide s dobou a už nepodáva len halušky a pirohy 🙂
Oproti kostolu stála vianočná búdka. Jej funkciu sme síce nezistili, tak sme sa pri nej aspoň odfotili. Nemala totiž žiadne okná a celá len bola potiahnutá bielym filcom a vyzdobená vianočnými motívmi. Ako perníková chalúpka.
A takéto háčkované oblečenie majú mikulášske stromy. A presne tieto detaily robia deň krajším. Zrazu je vám jedno, či prší, sneží a fúka vietor, pretože pri pohľade na obháčkovaný peň sa cítite o čosi lepšie. Veselšie. A usmievate sa. A to okienko naľavo – to je kaviarnička, ktorá podáva „take away“ kávu z okienka. Počas našej poslednej návštevy bola síce zavretá, ale inokedy bola otvorená vždy v pracovný deň, v piatky, víkendy, sviatky. Kávu majú naozaj výbornú, určite odporúčame.
My sme však „zakotvili“ v našej obľúbenej kaviarni Veronika. Nie je to kaviareň, ktorá ide s „dobou“. Nie, nie, žiadna hipsterčina s raw, bio, veggie sortimentom. Toto je poctivá kaviareň a cukráreň zároveň. Takú, akú poznáte z detstva. Takú, do ktorých vás vodievali babky, tety, krstné mamy, keď vás ako deti varovali. A keď ste sa už nevedeli vpratať do kože, tak vám za odmenu sľubovali návštevu cukrárne. Taká s obrovskými pocukrovanými veterníkmi a doboškami plných bielej múky, palmového tuku a bieleho cukru. No a čo! Raz za čas určite nikomu nezaškodia. A poviem vám, že sú to tie najlepšie koláče, aké som za poslednú dobu jedla.
Oproti cez námestie sa nachádza meštiacky dom. A ak vonku nie je -10°C, tak je námestie celkom plné turistov, to len teraz sa zdá, že je tam akosi mŕtvo.
Ak sa vydáte uličkou smerom na západ, narazíte na viacero takýchto milých obchodíkov s rozličným tovarom. A prídete až k OD Prior. Priznám sa, že donedávna som si myslela, že Priory už neexistujú, ale omyl, existujú. Teda aspoň v Mikuláši je jeden a takisto vo mne vyvoláva spomienky z detstva, kedy sme tie najsamlepšie veci chodili kupovať jedine do Prioru.
A potom je tu ešte jeden úžasný obchodík (nájdete ho trošku ďalej od kaviarne, smerom k parkovisku na Moyzesovej ulici), kde zoženiete všetky možné aj nemožné hand-made vecičky. A tak ako hovorí samotný názov – majú tam samé krásne veci.
No a to je z našej prechádzky Mikulášom asi všetko. Možno ste toho nenapočítali až tak veľa, čo môže toto mesto ponúknuť, ale napriek tomu, ako som už vyššie spomenula, má niečo do seba, prečo sa doň vždy radi vraciame. A keď teda budete mať cestu okolo, určite sa zastavte na kávičku, koláčik, alebo „len tak“ na prechádzku, ktorá určite bude stáť za to.