Keď prší a je vlhko, tak rastú. Keď je sucho, tak nerastú. Toto leto platí to prvé. A hlavne na Liptove.Pokiaľ nie ste hubárom, nevadí. Veď rovnako tak nemusíte byť športovcom, aby ste si občas zašportovali. Stačí, ak máte radi prírodu a máte aspoň trochu zmysel pre jedinečnosť.
Spolu s Luckou sme sa uplynulý víkend vybrali do hôr. V posledných dňoch bolo priaznivé počasie pre rast malých krásavcov, a keďže posledný víkend spadol do rozpätia 4 až 10 dní po období intenzívnych dažďov, v rozpätí v ktorom podľa mykológov trvá rast podhubia, podmienky boli ideálne.
Pokiaľ je les rovinatý, nájdete v ňom plno hubárov. V nižšie položených miestach ich pozdravíte plno, v tých vyššie položených je pravdepodobnosť stretu s iným hubárom takmer nulová.
A tak sme zamierili strmým kopcom do hustého lesa. Po dobrej hodine intenzívneho potenia, šliapania a únavy sme dorazili na malý hrebeň neznámeho kopca, ktorý poznajú len miestni. Popreskakovali sme zopár búrkou zvalených stromov, doslova sa prevalili cez hrebeň na druhú stranu a zacítili tú špecifickú vôňu, ktorá sa hnala vlhkým lesom, vôňu plnú ihličia, machu, čerstvej trávy a závanu čerstvých húb. Tí z vás, ktorí majú doma vyhradené miesto pre pletený košík, veľmi dobre vedia, aký to je pocit. Vydychovať zo seba všetky tie ťažké kroky, ktoré ste museli absolvovať, aby ste prišli až sem, na miesto, ktoré poznáte z minulých rokov ako miesto plné radosti. Keď sa vám tep pomaly ustáli, začnete prezerať okolie. Trochu rýchlo, rozpačito, tak trochu netrpezlivo. Farebné tóny listov, či v našom prípade ihličia, sú veľmi klamlivé a zo začiatku sprevádza váš ustálený krok sklamanie. Veľmi dôležité však je ostať trpezlivý a aj keď sa miestami javí prechádzka ako neúspešná, potom príde ten okamih. Spod trávy vykukne prvý dubák. Priemer klobúka 8 cm, zdravá nožička, hlboko vrastená do koreňov zeme, ktorej sa tak silno drží, že vytiahnuť ju opatrne vám dá zabrať zopár desiatok sekúnd. Taký malý a predsa taký vzácny.
Je to zvláštne, ale prvý hríb, ktorý nájdete je vždy špecifický, ako darček na Vianoce. Veľmi pomaly ho čistíte a obzeráte. Keď sa nabažíte pohľadom, začnete sa pomaly rozhliadať po okolí a hľadať celú rodinu. Podvedome vkladáte svoj úlovok do košíka a pomaly dychtíte po ďalšom skvoste, pričom dúfate, že ten budúci tromfne toho predošlého vo všetkých aspektoch. A verte mi, tromfne. Pomaličky sme sa s Luckou presunuli šikmým zrázom desať krokov nahor a spoza stromu sa jej ukázali dvaja bratia. Bez ostychu, bez slimákov, bez vnútorného krvácania. Dvaja krásni zdraví súrodenci sa týčili ponad kamene, ktoré dotvárali idylický obraz.
Stav košíka tri kusy. Pocit na duši, na nezaplatenie. A tak sme sa hýbali lesom ďalej. Zohýnali sa, čistili a zberali. Výsledok? Cez 12 kíl zdravých dubákov. Je úžasné koľko radosti prináša príroda. Na obed sme vychádzali z lesa s miernou únavou a vysilenými rukami. Za obedom si trocha zdriemneme a potom?Potom budeme čistiť týchto krásavcov:)
