Dňa 12.11.2016 sa na nitrianskom mestskom úrade pod záštitou primátora Jozefa Dvonča konal už 11. ročník obľúbeného filmového festivalu VYSOKÉ HORY NITRA. Keď nám prišla pozvánka na FB, hneď sme začali listovať v našich diároch. A akonáhle sme zistili, že vtedy nič nemáme, začali sme sa tešiť. Nakoniec to však dopadlo tak, že som na výlet išla sama, lebo druhú polovičku našej výpravy skolila jesenná chrípka. Ale samozrejme, všetko som po návrate domov dopodrobna zrekapitulovala 🙂
Z Bratislavy som vyrážala o 7:30 z AS Mlynské Nivy. Lístok som mala zakúpený cez spoločnosť REGIOJet a môžem povedať, že to bolo milé prekvapenie hneď zrána. Cestovanie týmto prepravcom môžem len odporučiť. Cesta do NR trvala niečo vyše hodinky. Od stanice je mestský úrad vzdialený len 5 minút peši, takže dostupnosť taktiež na výbornú. Som rada, že som vyrazila z BA trošku skôr, aspoň sa mi ušlo miesto na sedenie. Zasadačka v úrade je síce veľká, ale záujem o festival bol ešte väčší. Sála skutočne praskala vo švíkoch a mnohí museli už len stáť, sedieť, alebo čupieť na bočných schodíkoch.
Na každého návštevníka čakal veľmi milý uvítací balíček od sponzorov podujatia. Treba pochváliť organizátorský tím, lebo ako sme mohli vidieť aj pri jednotlivých prezentáciách, sponzorov zohnali viac, než dosť. Klobúk dolu. A to všetko preto, ako povedal hlavný organizátor: „Aby sme tu nemuseli šaškovať s nejakým vstupným :).“ Aj keď osobne si myslím, že vstupné by si takýto festival určite zaslúžil.
Z obsahovej stránky festivalu nemožno vytknúť absolútne nič. Moderátor Prof. Boltižiar z UKF Nitra nás svojim šarmom a vtipnými komentármi sprevádzal počas celého trvania podujatia. Ale poďme k tomu najdôležitejšiemu, a to k programu. Ak by som mala písať o jednotlivých prezentáciách a filmoch, tak by mi 20 strán bolo málo. Festival otváralo dychvyrážajúce časozberné video od Vladimíra Šifru Tatras – Symphony of the night s perfektným hudobným podmazom. V tej chvíli si človek uvedomí, aký je oproti prírode malý a pominuteľný. Video si môžete pozrieť ,TU.
Počas festivalu som sa na chvíľu nostalgicky vrátila aj do mojich študentských geografických čias, nakoľko jeho súčasťou bola aj prednáška o expedícii na Kilimandžáro pod vedením prof. Tolmáčiho, vedúceho nejednej super exkurzie na Prírodovedeckej fakulte UK. Zaujímavé boli aj sprievodné akcie festivalu, ako výstava fotografií od rôznych cestovateľov, prezentovanie ochranárskeho združenia VLK a taktiež náučná túra na Zobor, nasledujúci deň po festivale ,http://vysokehorynitra.sk/index.php/program
Pri mikrofóne sa ďalej vystriedali Ivan Janček a jeho perly strednej Ameriky, Tomáš Andrássy s jeho priateľkou Evou, ktorí predstavili ich spoločnú kajakársku púť po Gruzínsku, ako aj Stano Szenczi a jeho odvážne zábery z tajomného a neprebádaného Sudánu a mnoho ďalších.
Veľmi milým prekvapením bol pre mňa dokument o talentovanom, len 16-ročnom lezcovi Petrovi Kuricovi, ktorý je jasným príkladom toho, že keď robíte niečo, čo vás baví a vkladáte do toho bezkompromisne všetko, čo sa len dá, tak sa úspechy skôr, či neskôr dostavia. Petrova dobrosrdečnosť, ktorá sálala z plátna si určite získala celú sálu, ktorá mu zároveň držala palce na majstrovstvách sveta v čínskom Guangzhoune.
Na konci festivalu sa odovzdával hlasovací lístok za cenu diváka, ktorí som odovzdala celý doškrtaný, lebo som výhercu stále menila, nakoľko bolo veľmi ťažké rozhodnúť, ktorá prezentácia by mala byť ohodnotená ako NAJ. Konečné rozhodnutie na označenie prvého miesta padlo na Rastislava Hatiara a jeho film Obyčajní chlapci.Dúfam, že mi to ostatní prednášajúci odpustia, ale čo sa týka spracovania témy, podania a aj samotnej reakcie publika, tak tento film bol jednoznačne TOP. Dokument nakoniec cenu diváka získal, o čom nebolo pochýb. Svedčí o tom aj fakt, že osobne neholdujem ani lyžovaniu ani skialpinizmu a dokument bol tak pútavý, že nemal problém do deja vtiahnuť aj mňa, úplného laika. Snímka popisuje životy slovenskej skialpinistickej dvojky Trizna- Madaj, ktorá dobývala svojimi víťazstvami celú Európu a veľmi odľahčeným humorným spôsobom porovnáva život skialpinistov v období bývalého režimu s dnešnou dobou. Vynikajúce spracovanie, nielen nezáživným spôsobom vo forme fotografií a faktov ale aj trefnými humornými scénami doplnenými scenériou Západných Tatier.
Počas poslednej prestávky nechýbala tombola, v ktorej sa dalo súťažiť o atraktívne ceny. Posledným klincom programu bola najnovšia snímka Pavla Barabáša – Sloboda pod nákladom, ktorú som už bohužiaľ nestihla, nakoľko som musela bežať na autobus. Našťastie som ju mala možnosť vidieť už predtým a náš pohľad naň si môžete pozrieť ,TU.
Perfektne strávený deň plný zážitkov, dojmov, emócií a nových informácií. Je úžasné, že sa na jednom mieste môže stretnúť toľko ľudí, ktorí majú spoločné koníčky a spája ich láska k horám a cestovaniu. Pevne verím, že takýchto podujatí bude čoraz viac. A dovidenia na 12-tom ročníku VHN!!!