10 dôvodov, kvôli ktorým sa oplatí navštíviť Kvačiansku a Prosiecku dolinu

Pohľad na Liptovskú kotlinu

Keď sa spomenú Chočské vrchy, každému hneď napadne majestátny vrchol Veľkého Choča, na ktorý nedajú dopustiť obyvatelia Oravy, Liptova a taktiež všetci vášniví turisti, ktorí zažili jeho nádherný kruhový výhľad. Málokto však vie, že v Chočských vrchoch sa nachádzajú aj 2 krasové doliny, Kvačianska a Prosiecka, ktoré sú často označované aj ako „sestry Liptova“. Ak si chcete vychutnať ničím nerušenú prechádzku tiesňavami, výhľady do hlbokých roklín, či ďalšie prírodné unikáty, určite si privstaňte tak ako my a navštívte tieto doliny už zajtra. Oplatí sa to.

Tento turistický okruh nám trval viac ako päť hodín spolu s prestávkami, a ak sme sa chceli vyhnúť davom turistov, museli sme si privstať skôr. Keďže je to výlet bohatý na prírodné úkazy a na každom kroku je čo objavovať, v obľube ho majú najmä rodinky s deťmi. Túru je najlepšie začať na parkovisku v Kvačanoch. Nielenže tam vždy nájdeme voľné miesto, ale máme ho celý deň pod dohľadom za poplatok 2 eurá na deň. Väčšina bedekrov odporúča vydať sa po žltej značke smerom na Prosiek, no my sa vydávame opačne, po červenej, so začiatkom v Kvačianskej doline (650m) a postupujeme ďalej smerom na Veľké Borové (820m). Odtiaľto plynulo prechádzame do Prosieckej doliny (640m) a spať tam, odkiaľ sme prišli. Celý tento prenádherný okruh má takmer 15 kilometrov, počas ktorých sme prevýšili 865 metrov. A ako prezrádza už samotný názov, je tu naozaj čo obdivovať.

,1. Jánošíkova hlava

Prvý úsek je pomerne strmý a pokým sa dostaneme k Mlynom Oblazy, príjemne sa naše telo zahreje. Po približne dvadsiatich minútach sa dostávame k prvému, veľmi atraktívnemu bodu tejto túry. Je ním Jánošíkova hlava. Teda v podstate ide o skalné bralo, ktoré bolo riekou Kvačianka vyformované do svojho aktuálneho vzhľadu, a pripomína tak mohutnú kamennú tvár. Prečo tejto skale dali meno práve po Jánošíkovi netušíme, podobu sme sa snažili nájsť a skalu si obzerali z každej strany, avšak žiadnu vizuálnu spojitosť sme nenašli.

Jánošíkova hlava

2. Priepasť Kobyliny

Keď už sa nabažíte pohľadu na oči, ústa a nos vtesané do skaly, po desiatich minútach chôdze sa určite zastavte nad priepasťou Kobyliny. Naskytne sa vám nádherný pohľad priamo do rokliny, ktorá je rovnako ako Jánošíkova hlava, dielom rieky Kvačianka. Donedávna bolo pozorovanie kaňonu tak trošku adrenalínovým športom, ale začiatkom roka 2016 majú už návštevníci k dispozícii novú vyhliadku s pevnou konštrukciou, vďaka ktorej je pozorovanie oveľa bezpečnejšie. Mimochodom, vyhliadka bola postavená vďaka OZ Oblazy, ktoré združuje skupinu nadšencov, dbajúcich na udržiavaní a rozvíjaní krás tohto regiónu.

Kobyliny

3. Malý Roháč

Poslednou zastávkou pred samotným mlynom je vyhliadková plocha, z ktorej sa môžete pokochať nádherným výhľadom na celú scenériu Chočských vrchov. Pokiaľ by ste mali záujem, určite absolvujte výstup na Veľký Choč, tak ako sme to spravili nedávno aj my. V tejto časti sa turistický chodník už prudko zvažuje smerom nadol a postupným klesaním z nohy na nohu sa dostávame k čarovnému mini údoliu.

Veľký Roháč
Veľký Roháč

4. Mlyny – Oblazy

Toto miesto akoby bolo vytrhnuté z rozprávky, a to doslova. Natáčala sa tu totiž slovenská rozprávka o troch zlatých vlasoch Deda Vševeda, v hlavnej úlohe so Štefanom Skrúcaným. Miesto, kde sa potoky Borovianka, Ráztočianka a Hutnianka stretávajú v jednom bode a odovzdávajú rieke Kvačianka jej žezlo vládnutia, je zastávka na ktorej sa opäť oplatí zotrvať dlhšie. Okolitú scenériu dotvárajú domáce zvieratká, ktoré netrpezlivo čakajú, kedy konečne okoloidúci vytiahnu na lavičke čokoľvek na jedenie. A ako bonus, dva rozprávkové mlyny, ktorým opätovne vdýchlo život opäť občianske združenie Oblazy. Vďaka tejto skutočnosti si môžu návštevníci za dobrovoľné vstupné pozrieť, ako sa v dávnych dobách vyrábala a spracovávala múka. Zachované sú síce len dva, z pôvodných troch mlynov, ale návšteva určite stojí za to.

5. Ráztocký vodopád

Ak ste sa do sýtosti nabažili tohto starodávneho remesla, po piatich minútach pomalej chôdze, vás cesta označená modrou značkou privedie k Ráztockému vodopádu. Vodu vám v ňom síce zaručiť nevieme, pretože najmä v letných mesiacoch veľmi rýchlo vysychá, ale určite vám vieme zaručiť aspoň peknú fotku na pôvodnom drevenom rebríku, vďaka ktorému môžete ponad neho vyliezť, a nazrieť odkiaľ vodopád pramení.

Ráztocký vodopád

6. Veľké Borové

V tejto časti túry sa už presúvame priamo do dedinky s pôvodnou liptovskou architektúrou, do Veľkého Borového. Túto etapu máme najradšej. V jeseni sa dedinou šíri vôňa horiaceho dreva z komínov chatiek a domčekov, v lete vás zas očaria lúky plné kvetov a polia so symetricky uloženými stohmi uschnutého sena. Úprimne? Tu si vieme predstaviť život na dôchodku. Azda možno len malé mínus, kedy sme tu v čase obeda nenašli žiaden pôvodný hostinec, ktorý by ponúkal tradičné liptovské špeciality. Škoda, mali sme na ne obrovskú chuť.

7. Pastviny za Veľkým Borovým

Z centra dediny vás turistický chodník odkloní na juho-západ. Strmou cestou popri kravíne, vás značka nasmeruje na obrovskú pastvinu, na ktorej je už samotné značenie trochu krkolomné. Dôležité je však stále kráčať rovno za nosom a prejsť tak celý, takmer 1,5 kilometrový úsek naprieč obrovskou lúkou. Tu zažijete skutočné čaro pasúcich sa kráv a oviec, stretnete tu pravých pastierov s pravými ovčiarskymi psami a nadýchate sa čerstvého bio-agrárneho vzduchu, ktorý uzatvára obraz tejto prvej doliny.

8. Prosiecka dolina

Na konci pastviny sa nachádza hustý les. Je akousi vstupnou bránou do Prosieckej doliny, ktorá sa svojou štruktúrou a charakterom odlišuje od tej Kvačianskej. Kým v prvej z menovaných dolín sme mali rôzne prírodné úkazy rozdelené do viacerých zastávok, Prosiecka dolina je úkazom sama o sebe a ak by sme chceli v nej vytvoriť nejaké turistické zastávky, asi by sme potrebovali na prechod ňou aj niekoľko dní. Úzke rokliny, mohutné bralá, vysoké skalné steny obmývané hučiacim potokom, reťaze a stupačky ako pomôcky pri zdolávaní problémových úsekov, vnášajú do našich tiel ten správny adrenalín. A to všetko v dychvyrážajúcej Prosieckej doline. V jej druhej polovici sa bohužiaľ návštevníkom naskytá nepríjemný pohľad na polámané stromy, ktoré sú výsledkom veternej kalamity z roku 2014. Nemyslím si, že by okolo prešiel čo i len jeden človek bez toho, aby v duchu vzdal hold a vyslovil rešpekt našej matke prírode. Toto sú pohľady, pri ktorých si uvedomíme, že sme predsa len kúskom skladačky v jednej veľkej stavebnici zvanej život.Terén je tu veľmi kamenistý, doslova skáčete po obrovských kameňoch. tie sa však postupom času rozplynú do lesnej cesty, ktorá vás zavedie až na okraj dediny Prosiek.

9. Prosiek

Ak máte chuť a čas, kľudne si zabehnite do dedinky na jedno chladené, čapované. My sme si radšej nachvíľu vyzuli naše vibramy a načúvali hlasu prírody. Turistická trasa tu prechádza len okrajom obce, ale aj napriek tomu ponúka prekrásne výhľady na celý Liptov. Pokiaľ ste tak trochu unavení z nachodených kilometrov, tak ešte vydržte. Číha na nás už iba jedno posledné strmšie stúpanie, ktoré pomalým tempom zvládame za pol hodinku.

10. Dlhá lúka

Po zdolaní už naozaj posledného kopca sa dostávame na dlhú lúku. Niekomu sa môže zdať táto časť pomerne náročná, ale verte mi, odmenou vám budú krásne výhľady na Západné Tatry, hrebeň Nízkych Tatier, Liptovskú kotlinu spolu s vodnou nádržou Liptovská Mara a taktiež dobrý pocit, že ste niečo urobili pre svoje telo aj dušu.

Čo dodať na záver? Ak vás týchto našich 10 NAJ nepresvedčilo, pridávame ešte bonus vo forme Pohostinstva Kvačany, ktoré je vzdialené asi 15 minút pešou chôdzou od hlavného parkoviska. Na zdravie!

*Za spoluprácu ďakujeme OZ Oblazy

*Páči sa Vám región Liptov? Viac informácií nájdete na ,www.liptov.sk