Vieme, že už je to trošku staršia záležitosť a ubehlo približne 6 rokov odo dňa, keď uzrel svetlo sveta film natočený dvomi dokumentaristami Erikom Balážom a Róbertom Rajchelom, no práve preto by sme ho chceli okoliu pripomenúť, aby sa nezabudlo, aké parádne skvosty sa u nás doma točia.
Milujeme dokumenty s prírodnou tematikou. Či už je to dokument o faune, flóre alebo všetkom dohromady, vždy si radi pozrieme niečo, čo ulahodí nášmu oku i duši a ešte sa pritom aj niečo nové dozvieme. Vďaka vyššie spomenutým dvom nadšencom vznikol výnimočný film Strážca divočiny.
A v čom je vlastne taký výnimočný?
V prvom rade pre nás určite tým, že prostredie, v ktorom sa dokument natáčal – Tichá a Kôprová dolina, sú nám veľmi dobre známe a je naozaj úžasné pozrieť si, čo všetko sa deje okolo vás, kým vy si v pohodičke kráčate po turistickom chodníku. Výnimočný je tento film aj tým, že natočiť takýto dokument bola bezpochyby riadna drina. Tvorcova strávili ohromných 6 rokov pozorovaním života medveďov a následným skladaním všetkých ulovených záberov a poznatkov, ktoré získali, aby na obrazovky mohli priniesť takýto skvost. Ako sme už spomenuli – film je hlavne o medveďoch, ktoré na Slovensku patria medzi najdiskutovanejšie zvieratá vôbec. Ďakujeme týmto dvom tvorcom a celému tímu, že konečne ukázali ľuďom, že medvede nie sú takým strašiakom, akého z nich robia médiá. Že to nie sú žiadne obludy, ktoré majú za cieľ silou-mocou ublížovať, ručať, revať, napádať, vykrádať kontajnery a že radšej treba byť zavretý na hoteli, aby ste náhodou toto monštrum nestretli. Nie. Pravda je taká, že medveď je v skutočnosti veľmi inteligentné, no zároveň plaché zviera. A ak ho budeme rešpektovať my, bude rešpektovať aj on nás, čo je dôkaz toho, že človek môže vo svojom živote vytvoriť s prírodou nádherný symbiotický vzťah. A pri pozorovaní takéhoto vzťahu, ako sme sa mohli presvedčiť, môžu vznikať fascinujúce zábery prírody kdekoľvek na svete, a teda aj na Slovensku. Len treba dať prírode voľný priebeh.
Okrem medveďov, ktorých je mimochodom na Slovensku v Tichej a Kôprovej doline najvyšší výskyt na kilometer štvorcový, autori približujú aj krásu tatranskej prírody. Ako správni ekológovia upozorňujú aj na aktuálnu situáciu po kalamite v roku 2004 a nádherný návrat, resp. prebúdzanie sa pokalamitných Tatier opäť k životu. „Vyschnutý les je na prvý pohľad mŕtvy. Ale v skutočnosti je plný života“ Svätá pravda. Stačí sa pozrieť bližšie….Zároveň približujú život kamzíkov, jeleňov, vydier a rôzneho vtáctva pričom nerozprávajú len o krásnom spolunažívaní, ale aj o tom, ako môže byť príroda krutá. Ale aj to patrí k životu.
Hlas dokumentu venoval Marián Geišberk. Tí z vás, ktorí sledujú slovenskú filmovú tvorbu určite vedia, že to nebola jeho prvotina vo forme dokumentu a určite nám dáte za pravdu, že jeho hlas sa neskutočne dobre počúva a dodáva celému deju špecifickú, tajomnú ale pritom pozitívnu atmosféru.
Čo sa nás týka, určite by takáto tvorba nemala ostávať len na Slovensku, ale bez mihnutia oka by sme ju priradili aj na scénu National Geographic.
Celý film si môžete z pohodlia domova pozrieť tu: